Po stopách Živeny v Bratislave

Bratislavské Staré Mesto bolo vždy centrom kultúrneho diania a života Živeny. A tak sme sa na históriu domov, v ktorých Živena pôsobila, boli pozrieť bližšie. Na Konventnej to boli hneď 3 adresy: Na rohu Kozej a Konventnej je Heckenastov palác, dnes Centrum ďalšieho vzdelávania Ekonomickej univerzity (Konventná 1), budova bývalej Chlapčenskej školy, dnes sídlo Evanjelického farského úradu, Hospodárskej správy a sídlo viacerých evanjelických cirkví (Konventná 11), budova Starého evanjelického lýcea, dnes  sídlo Ústrednej knižnice SAV a spoločenského centra Evanjelického cirkevného zboru Bratislava Staré Mesto. Ďalšou ulicou je Štefánikova, kde sme sa viackrát zabývali v Tauscherovom dome na Štefánikovej 4 a v Pisztoriho paláci na Štefánikovej 25. Sídlo sme mali aj v budove YMCA na Karpatskej 2 – 4 a kratučko sme pôsobili aj v Knižnici Bratislava Nové Mesto na  Pionierskej ulici č. 12. So Živenou je spojený aj dom na Somolického 2, kde žila a pracovala posledná predsedníčka bratislavskej Živeny Anna Jesenská s manželom – spisovateľom Jankom Jesenským a kde vytvorila aj prvé literárne múzeum na Slovensku.

Predstavme si tieto budovy trochu bližšie podľa spomienok Živeniarok a archívov Pamiatkového ústavu.

Konventná ul. 1  - Heckenastov dom

(sídlo bratislavskej Živeny a západného okresu Živeny okolo r. 1930 – 1949)

Predpokladá sa, že palác na nároží ulíc Kozej a Konventnej vznikol okolo roku 1873 v módnom slohu talianskej renesancie. Nie je známy ani staviteľ, ale údajne pochádzal z Pešti.

Čo však vieme, je to, že si ho dal postaviť okolo roku 1873 postaviť známy prešporský vydavateľ a obchodník s knihami Gustav Heckenast. Miesto získal pri parcelácii bývalého evanjelického cintorína. Ten prestali používať na základe rozhodnutia Jozefa II. z roku 1784, ale ostal zachovaný ako zelená plocha asi osemdesiat rokov. Evanjelický konvent po roku 1860 odsúhlasil výstavbu novej ulice. nájomnými domami a školskými objektmi, Heckenast si však dal postaviť panský palác pre seba a svoju rodinu.

Plochy fasád s napodobeným riadkovým tehlovým murivom bývali nafarbené načerveno ako neomietnutá tehla. Po Heckenastovej smrti palác predali Ferdinandovi Leopoldovi, kniežaťu z Teana, pochádzajúceho z rodiny grófov Pálffyovcov. Vtedy v paláci na niekoľkých miestach umiestnili znak rodiny Pálffyovcov.

Palác na Kozej/Konventnej ulici prešiel neskôr do majetku grófa Alexandra Hübnera. Ako hübnerovský palác bol známy aj v roku 1931, keď vydal Karl Benyovszky knihu staroprešporských povestí. A jedna z nich sa viazala práve na spomínaný palác. Vraj sa tam dlho objavovali strašidlá zo zrušeného cintorína, až kým na dom nezavesili obraz Panny Márie. Ten tam však už dávno nie je. Strašidlá sa údajne nevrátili....

Za kultúrnu pamiatku bol palác vyhlásený 22. decembra 1980. Dnes patrí palác Ekonomickej univerzite, sú v ňom rôzne vzdelávacie inštitúcie pre deti i dospelých. Na začiatku svojej činnosti v Bratislave tam sídlil aj Goetheho inštitút.  (fotogaléria)

YMCA (1990 – 1993)
Karpatská ul. číslo2-4

Juraj Schulpe – humanista, sociálny reformátor a filantrop poskytol v roku 1920 svoje pozemky na nároží ulíc Karpatská a Šancová na realizáciu myšlienky vybudovať v Bratislave prvú budovu YMCA (Young Men’s Christian Association), ktorá mala slúžiť aktivitám mladých ľudí. Budova bola dokončená v historickom slohu a odovzdaná do užívania v roku 1923.

YMCA bola prvým sídlom Miestneho odboru Živena Bratislava po r. 1990 (1990 – 1993). Tu mal miestny odbor svoju kanceláriu a raz do mesiaca k dispozícii veľkú prednáškovú miestnosť, kde sa konali pravidelné členské schôdze s kultúrnym programom (prednášky, besedy, kultúrne vystúpenia, výstavy atď.), ako aj väčšie podujatia pre širšiu verejnosť.

V súčasnosti slúži budova YMCA ako multifunkčné kultúrne a občianske centrum so zameraním na rôznorodé skupiny mladých ľudí. Okrem iného sa v nej nachádza najväčší bratislavský hudobný klub, nekomerčné kultúrne centrum, menší alternatívny klub, divadlo, svoje sídlo v nej majú rôznorodé občianske združenia a iniciatívy, nachádzajú sa tu skúšobne, menšie klubovne a niekoľko kaviarní. Budova od postavenia neprešla zásadnou rekonštrukciou, s výnimkou čiastočných rekonštrukcií niektorých častí interiérov a infraštruktúry. Za kultúrnu pamiatku bola vyhlásená 11. januára 2005.  (fotogaléria)

Štefánikova 4 - vila dr.Tauschera

1949 – 1951; sídlo Živeny – Zväzu slovenských žien,

do roku 2008 sídlo vydavateľstva Živena 

1993 – 1997 komunitné miesto pre ženské organizácie, s možnosťou pridelenia kancelárie a využívaním všetkých spoločenských a kongresových priestorov

Historická budova bola postavená v roku 1891 na objednávku hlavného mestského lekára dr. Vojtecha Tauschera, ktorý bol zároveň lekárom bratislavského dvora Fridricha Habsburského, poslancom za mesto Prešporok, zakladateľom detskej nemocnice a uznávaným alpinistom. Palác bol postavený v eklektickom štýle, novobarokovom  štýle, čo sa prejavilo aj v bohatej  výzdobe dekoračnými prvkami od renesančno barokových až po rokokové. Podobne bohato bol dekorovaný aj interiér. V 30-tych a 40-tych rokoch 20. storočia došlo k stavebným úpravám, bola uzavretá loggia na západnej fasáde (v súčasnosti obývacia časť apartmánu). Budova bola 23. októbra 1963 vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Ďalšia rekonštrukcia objektu v rokoch 1978-80 ju  prispôsobila pre potreby Zväzu žien, ktorý tu sídlil až do roku 1989. Autorkou vitráže na schodišti historickej budovy je výtvarníčka Kveta Gandlová. V roku 1993 rozhodla Národná rada SR, že budova bude patriť všetkým ženským organizáciám so sídlom v Bratislave s možnosťou pridelenia kancelárie a využívaním všetkých spoločenských a kongresových priestorov so symbolickou úhradou na prevádzku. V roku 1997 však vtedajší predseda vlády Vladimír Mečiar predal budovu Únii žien Slovenska za 1 Kčs. Onedlho na to Únia budovu predala na podnikateľské účely. Dnes je v paláci LOFT hotel.  (fotogaléria)

Konventná 11

1997 – 2009 kancelária (skriňa MO Živeny Bratislava; miestneho na zasadnutie výboru Miestneho odboru Živeny v Bratislave)

Skriňu a miesto na stretávanie výboru vybavila vtedajšia hospodárka MO Živena Bratislava, dnes už nebohá Anička Krčová.

Budova bola postavená v rokoch 1882 až 1890 ako chlapčenská škola (Slovenská evanjelická bohoslovecká fakulta) v novoklasicistickom štýle. Keďže pôvodne bol na tomto mieste evanjelický cintorín, jej staviteľ Michael Kittler Baupolier ponechal vo vnútri pohrebnú barokovú kaplnku bývalého starého evanjelického cintorína z 80. rokov 17. storočia. Vonkajšiu novú symetrickú fasádu budovy vyzdobil reliéfmi nemeckého teológa, kazateľa a reformátora, zakladateľa protestantizmu Martina Luthera a Philippa Melanchthona - nemeckého filozofa, humanistu a reformátora. Za kultúrnu pamiatku bola budova vyhlásená 22. decembra 1980. Dnes je vo vnútri Evanjelický farský úrad, Hospodárska správa a sídlo viacerých inštitúcií.  (fotogaléria)

Konventná 15

1997 – 2012 – doteraz

Budova Starého evanjelického lýcea (I. lýceum) na Konventnej 15.

Po Tolerančnom patente Jozefa II. získali evanjelici 2. júna 1783 povolenie na stavbu školy. Urýchlene začali zbierka. Zbor dal okamžite zrúcať dovtedajšiu budovu na Konventnej ul č. 15 a podľa plánov Mateja Walcha začal so stavbou novej. Walch využil renesančné základy, zachoval pivnice a na zalomenom pôdoryse vytvoril symetrickú klasicistickú budovu školy s priestrannými učebňami. Škola bola dokončená za necelých 5 mesiacov, už 22. októbra 1783. Budova viac ako 70 rokov vychovávala evanjelickú inteligenciu Uhorska, tu študoval Kollár, všetci Štúrovci, ale i Košút. Za kultúrnu pamiatku bola vyhlásená  23.10.1963. V 20. storočí sa na budove robili stavebné úpravy, väčšou údržbou, vrátane novej strechy, prešla v rokoch 2012 – 2016.

Dnes je v budove Lyceálna knižnica, ktorá je od roku 1954 v správe Ústrednej knižnice SAV. V roku 2012 sa budova renovovala a my sme sa presťahovali do Knižnice Bratislava Nové Mesto. Bo týchto priestorov sa vrátil Klasický klub MO Živena Bratislava, ktorý tu máva  literárne popoludnia (literárni vedci to sem majú blízko, lebo Literárny ústav SAV sídli vo vedľajšej budove na Konventnej 13). (fotogaléria)
 

Štefánikova 25  - Pisztoriho palác

1997; 2013 – 2016; 2019

Palác si dal postaviť lekárnik Felix Pisztori v roku 1889 v eklektickom štýle. Za palácom mal záhradu, siahajúcu až k dnešnému Slavínu a v nej pestoval liečivé byliny. Väčšina pôvodného vybavenia sa zachovala a možno ju tu vidieť dodnes - kovaná brána, umelecké zábradlie, balustráda, krištáľové lustre, mozaiková podlaha v schodiskovej hale a bohatá štuková výzdoba či dokonca pozlátené fresky na strope. Odkryli ich až pamiatkári pred približne siedmimi rokmi, keď tu robil výskum Mestský ústav ochrany pamiatok. Od roku 1954 sídlilo v budove Leninovo múzeum a jeho vedenie dalo niektoré honosné stropy zakrylo sadrokartónovými platňami a umelo ich tak znížilo. Bočné krídlo sa využívalo ako Dom zahraničných Slovákov. Tí boli posledným nájomníkom do roku 2005. Za kultúrnu pamiatku bol palác vyhlásený 23. októbra 1963. Odvtedy bol palác prázdny a chátral, hoci bola snaha zmeniť ho najprv na múzeum diel Vincenta Hložníka, neskôr ma centrum výtvarného umenia s tým, že najkrajšia sála s freskami by po obnove mohla slúžiť ako reprezentačná a sobášna sieň. K svojej pôvodnej funkcii by sa mohla vrátiť aj tanečná či koncertná sála na prvom poschodí. K vybaveniu bývalého múzea patrí aj socialistické kino v suteréne. 

Palác v rokoch 2012 až 2017 spravovala mimovládna organizácia Via Cultura pod vedením Magdy Vášáryovej, ktorá sa podujala palác upratať, zabezpečiť, aby doň netieklo, zbaviť ho plesní a otvoriť ho verejnosti. Od leta 2012 slúžil palác ako nové komunitno-kultúrne centrum Starého Mesta. Do konca roka 2016 ho mohol bezplatne využívať aj Miestny odbor Živena Bratislava. V súčasnosti spravuje palác Mestská časť Bratislava Staré Mesto. Živena, spolok slovenských žien, má v paláci administratívne sídlo aj korešpondenčnú adresu. Sídlo tu má aj predsedníčka spolku pani Magda Vášáryová. Od januára 2019 môže (s dovolením predsedníčky spolku) zdieľať tieto priestory Ústredia Živeny aj Miestny odbor Živena Bratislava. (fotogaléria)

Pionierska 11

 (2012)

Knižnica Bratislava – Nové Mesto na Pionierskej 11 bola postavená v roku 1957 ako kultúrny priestor na novovznikajúcom sídlisku. Je to typická budova 50-tych rokov s hliníkovo-sklenými stenami. My sme sa do knižnice dostali v roku 2012 cez našu vtedy novú členku, ktorá bola priateľkou riaditeľky knižnice Janky Vozníkovej a obe boli zapálené obdivovateľky a podporovateľky mladých poetiek. Pánovi starostovi Nového Mesta Rudolfovi Kusému sa nápad sídla Miestneho odboru Živeny Bratislava priamo v priestoroch knižnice zapáčil a tak sa naša spolupráca začala veľmi dobre rozvíjať. Dostali sme kanceláriu so skriňami, policami, s telefónom, internetom, so stolmi a stoličkami, aby tam mohol rokovať výbor miestneho odboru, aby sme tam mohli mať k dispozícii všetku literatúru a dokumenty. Zorganizovali sme viacero zaujímavých spoločných popoludní. Bolo ta však jedno ale … Budova bola na kopci a naše staršie členky prestali chodiť na podujatia – bola to pre ne príliš veľká prekážka. A tak sme sa s ľútosťou rozlúčili. Už sme nikdy viac takú šancu nedostali. Len pozvánku na spoločné spomínanie v rámci 60. výročia knižnice. (fotogaléria)

Ružinovský domov seniorov

Sklenárova 14

2012 - doteraz

Prvé kontakty s domovom sme nadviazali vďaka dlhoročnej členke Živeny Elenky Dimitrovej, ktorá je aj klientkou domova. Prvým veľkým spoločným podujatím Živeny, spolku slovenských žien a Ružinovského domova seniorov, pod vedením pani riaditeľky Karelovej, bolo volebné Valné zhromaždenie celoslovenskej Živeny v novembri 2013. Organizácia podujatia, dopadla, vďaka pani riaditeľke, zamestnancom aj klientkám zariadenia, ktoré nám pomáhali s organizačnými vecami, vynikajúco. Nasledovali krúžky tréningov pamäti, spoločný kultúrny program a dnes má naša spolupráca, množstvo podôb, i keď mnohé naše členky zďaleka nemajú seniorský vek.
V krásnych spoločenských priestoroch Ružinovského domova seniorov máva svoje schôdzky výbor MO Živena Bratislava, mávame tam členské schôdze, vianočné popoludnia. Naše členky spolupracujú so sociálnymi sestrami v rámci krúžku šikovných rúk a arteterapie, spoločne sa prezentujeme (RDS a MO Ž Ba) na Bratislavských vianočných trhoch, pripravujeme popoludnia s besedami o miestach a podujatiach, kam sa klientky zariadenia, vzhľadom na svoje zdravotné obmedzenia, ťažko dostanú.