Ak sa povie Živena, väčšina ľudí si predstaví najstarší ženský spolok na Slovensku s celoslovenským, až medzinárodným významom. Ale odkiaľ sa vzalo meno Živena? S najväčšou pravdepodobnosťou je to prebratie  nielen myšlienky - založiť národne orientovaný ženský spolok aj na Slovensku - ale aj prevzatie  mena, aj keď v trochu inej podobe. Českým príkladom bola pre slovenské ženy a národovcov – mužov, česká ženská organizácia Vesna. A Vesna je iba iná podoba mena bohyne Živeny, alebo Šiwy, Sieby, Razivie...), ktorá je v slovanskej mytológii bohyňou života a životodarnej sily. A práve Vesna či Živena mali priniesť a aj priniesli slovenským ženám, rodinám a národu novú životodarnú silu pre rozvoj slovanského a slovenského vlastenectva, prebúdzanie a umocňovanie národného povedomia,  národného kultúrneho dedičstva, priniesla rozvoj  regionálnej kultúry.

Začiatok vlády Živeny je sviatok pohyblivý a môže byť v marci i v apríli. Živena totiž začína každý rok vládnuť svetu vtedy, keď nastane jarná rovnodennosť.  Ukončí tak vládu Moreny, staroslovanskej bohyne zimy a smrti.

Po prvýkrát Živenu spomína historik Helmoldus z Besau v druhej polovici 12. storočia v diele Slovanská kronika (Siwa dea Polaborum).

Živena je bohyňou liečiteľstva, prebúdza do života rastliny i živočíchy, dáva liečivú silu vode v prameňoch a kameňom, má moc uzdravovať, dokonca kriesiť. Je bohyňou úrody, plodnosti, hojnosti. Často sa stotožňovala so zemou, bola vysoko ctená a vážená. Živena nedovolila udierať zem a iste si tie staršie ročníky pamätajú, že slovenskí gazdovia hovorili: „Nebi zem, nedá ti chleba“.

Živenu zobrazovali maliari ako devu v bielom rúchu so zlatými vlasmi, v jednej ruke drží kvety a v druhej klasy. Horný obraz z roku 1869 je predstavou Vesny podľa českého maliara Alfonza Muchu, spodný obraz od Christiana Bernharda Rodeho je z roku 1785 a má názov Alegória Jari.

Kult Živeny - Vesny - Jari bol rozšírený medzi všetkými Slovanmi. Podľa južných Slovanov to bola víla, ktorá naučila ľudí orať a pásť stádo, na jej počesť plietli vence z kvetov. Jej chrám stál na vrchu Živiec (Ziwiec v poľských Karpatoch), kam ju chodili prosiť o zdravie a dlhý život. Jej stromom bola breza, ktorá na jar rozkvitá ako prvá, z vtákov kukučka.

Aj naša Živena je „vílou“ už takmer 150 rokov (od r. 1869) ako jej menovkyňa. Aj naša Živena učila ženy, ako sa postarať o hospodárstvo, rodinu, o zdravých i nemocných. Založila školy pre sociálne pracovníčky, učila ženy používať bylinky.

Milá Živena, čakáme ťa každú jar, aby si zasadla  na trón a vládla dobre a spravodlivo. A my, členky a členovia Živeny,  sa budeme snažiť, aby sme boli hodne tvojho mena.