1922 - 1924

Historicky prvý Miestny odbor vznikol 5. apríla 1922.

Predsedníčkou sa stala Oľga Kuzmány Milcová, národovkyňa, jedna zo zakladajúcich členiek Matice Slovenskej.

Vo výbore Živeny boli aj ďalšie významné ženy ako Elena Ivanková, Anna E. Fabriciusová, Oľga Fábryová; Lujza Rigellová a Štefana Votrubová – novinárka, autorka viacerých kníh o činnosti spolku Živena,  zaoberajúca sa predovšetkým sociálnou prácou a vzdelávacími aktivitami Živeny.

O členstvo v bratislavskom odbore bol veľký záujem. Hneď v prvom roku existencie mal  97 členiek a členov a v každom ďalšom roku pribúdali ďalší. Do Živeny sa ženy a muži nielen prihlasovali, ale členstvo si museli kúpiť buď jednorazovým príspevkom, alebo sa zaviazať splatiť ho v ročných splátkach. Bol to obdobný postup, aký zvolila pri svojom vzniku Matica slovenská.

1932 - 1952

V roku 1932 sa stala novou predsedníčkou Miestneho odboru v Bratislave Anna Jesenská. Zaslúžila sa o vznik osvety prostredníctvom rozhlasu -  od októbra 1933 sa začali pravidelné prednášky Živeny v bratislavskom Radiojournale. Musela čeliť rôznym tlakom: v 1938. roku tlakom na vylúčenie členiek so židovským pôvodom, v roku 1939 na premenovanie Živeny na Živenu, spolok slovenských evanjelických žien.

Bratislavská Živena však pokračovala v dovtedajšej bohatej činnosti:

- podarilo sa jej dostať sa ako vystavovateľka na Dunajský veľtrh v Bratislave (1939)

-  zorganizovať výstavu výšiviek Živeny v Dome umenia v Bratislave (1940).

Pred 2. svetovou vojnou mala Bratislava takmer 600 členiek a členov (muži tvorili cca štvrtinu členskej základne.

Počas 2. svetovej vojny:

- organizovala pomoc deťom a ženám, ktoré sa ocitli v biede,

- organizovala ošetrovateľky pre lazarety.

22. mája 1948 sa Živena spojila so Zväzom slovenských žien do spoločnej organizácie, ktorá  dostala názov Živena – Zväz slovenských žien.

Živena v Bratislave zanikla v roku 1952.  Organizáciu Živena – Zväz slovenských žien nahradil Výbor československých žien na Slovensku. V tomto období aj z budovy na Štefánikovej 4 v Bratislave zmizol názov Živena – Zväz slovenských žien. Výbor …  ďalej spravoval vydavateľstvo Živena, ktoré postupne menilo vydávané tituly. Časopis Živena od roku 1950 úplne nahradila Slovenka (Slovenka začala s podobným obsahom ako časopis Živena vychádzať v roku 1948, v roku 1949 vychádzali súbežne Živena i Slovenka). Vydavateľstvo Živena (založené ako Vydavateľské družstvo Živeny v roku 1934 v Martine z iniciatívy Fedora Jesenského) zaniklo v júli 2008.

1989 – 1993

Hana Zelinová uverejnila 27. decembra 1989 v denníku Smena výzvu „Vstávaj ŽIVENA, je čas!“ V bratislavských obývačkách Hany Zelinovej a Ľuby Pavlovičovej Bakovej sa tvorila nová celoslovenská Živena. Tá bola zaregistrovaná Ministerstvom vnútra SR 15. apríla 1990 a následne 20. apríla bol potvrdený aj vznik Miestneho odboru Živeny v Bratislave.

Prvou bratislavskou predsedníčkou sa stala Ľuba Pavlovičová Baková (bola aj podpredsedníčkou celoslovenskej Živeny). Členkami výboru boli Zora Breierová, Alžbeta Bučeková, Ľuba Hajková, Viera Juríčková, Viera Mikulášová – Škridlová, Anna Krčová a Jozefína Véghová,  Alena Bučeková mala na starosti propagáciu činnosti spolku v médiách. Program bol zameraný na veľké kultúrne podujatia pre širokú verejnosť a sociálno – humanitnú prácu s detskými domovmi (zbierky šatstva a hračiek, programy a nádielky pre deti). Medzi členkami boli okrem Hany Zelinovej, Ľuby Pavlovičovej – Bakovej, Jely Krčméry - Vrteľovej aj Mária Ďuríčková, Maša Haľamová, Libuša Mináčová, Ľudmila Pavlů – Frideczká, Viera Švenková, prekladateľky Ružena Jamrichová, Viera Mikulášová Škridlová, Viera Juríčková, Táňa a Rudolf Brtáňovci, folkloristka Helena Jurasovová a ďalšie. Bratislavské Živeniarky pod vedením Viery Mikulášovej Škridlovej a Ľuby Pavlovičovej Bakovej pripravili reprezentačnú publikáciu „Pamätnica Živeny“, ktorá vyšla k 125. výročiu Živeny (1994).

1993 – 2010

Po odchode Ľuby Pavlovičovej Bakovej sa v roku 1993 stala novou predsedníčkou bratislavskej Živeny stala Zora Breierová. Činnosť sa sústredila na odborné prednášky z rôznych oblastí (národnej histórie, literatúry, výtvarného i hudobného umenia, sociálnej, zdravotnej i športovej oblasti). Členky si organizovali aj spoločné rekreácie s možnosťou zdravotnej rehabilitácie, návštevy divadelných predstavení, opery, galérií a múzeí. Bratislavčanky spolupracovali so Slovenskou humanitnou radou, pomáhali pri vzniku Ligy proti rakovine, pokračovala pomoc pre detské domovy. Pri organizovaní kultúrnych programov pre verejnosť spolupracovala Živena s Feminou - klubom slovenských prozaičiek pri Spolku slovenských spisovateľov.

V roku 1997 sa bratislavské Živeniarky museli vysťahovať z Domu žien, pretože ho do výlučného vlastníctva získala Únia žien Slovenska. Chvíľu využívali Dom zahraničných Slovákov (Pisztoriho palác na Štefánikovej 25) a potom získali možnosť organizovať svoje programy v Starom lýceu na Konventnej 15.

V roku 2004 usporiadal Miestny odbor Živena Bratislava v spolupráci s Ligou za duševné zdravie seminár „Žena a duševné zdravie“. Keďže Zora Breierová sa v roku 1993 stala aj predsedníčkou celoslovenskej Živeny, bratislavská Živena bola aj hlavným organizátorom celoslovenských výročí (125. , 130., 135., 140., 145. výročia vzniku Živeny - zatiaľ posledné 145. výročie už s predsedníčkou spolku Magdou Vášáryovou).

2011 – 2018

 Od januára 2011 nastúpila do funkcie predsedníčky Alena Bučeková a orientácia programu sa začala vracať k širokej verejnosti. Pre lepšiu komunikáciu a záujmy cca 60 – 100 členiek MO Živena Bratislava, boli vytvorené špecializované kluby: Klasický klub (literárna história),  Memory klub (kurzy pamäte), Klub priateliek umenia (návšteva divadiel, kín a galérií), Klub turistiek (spoznávanie krás Bratislavy a okolia), Klub osvety (hľadanie odpovedí na aktuálne témy – zdravotníctvo, školstvo, ekonomika, bezpečnosť...). Na šírenie aktuálnych informácií zo života bratislavskej Živeny, reakcií na domáce i svetové dianie, na historické udalosti, založil klub facebookovú stránku miestneho odboru. V rokoch 2013 až 2017 pracoval aj Klub výtvarníčok, ktoré v rámci arteterapie spolupracovali s Ružinovským domovom seniorov.

Bratislavské Živeniarky získali v tomto období viacero ocenení: Jela Krčméry Vrteľová sa stala „Výnimočnou ženou Slovenska“, Elena Dimitrová „Seniorkou roka 2012“, Zora Breierová „Osobnosťou Bratislavy“. Miestny odbor Živena Bratislava získal „Uznanie za významný prínos k rozvoju dobrovoľníctva“, ktoré udeľuje Národné dobrovoľnícke centrum pod záštitou ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslava Lajčáka. Tešíme sa zo spoločnosti Janky Krivošovej, prvej ženy v hodnosti profesorky architektúry na Slovensku, Elenky Šárayovej, prvej vysokoškolsky vzdelanej dirigentky na Slovensku a z ďalších.

Do bratislavskej Živeny patria aj muži. Niektorí ako členovia, niektorí nám pomáhajú „zvonka“. Z nich spomenieme bibliografa Dr. Miloša Kovačku - znalca literárnej histórie, ktorý pre nás pripravil nejednu skvelú prednášku; v 90-tych rokoch to bol Dušan Jamrich a dnes si literárne podujatia nevieme predstaviť bez Alfréda Swana, ktorý im pridáva punc jedinečnosti. Prihlášky do bratislavskej Živeny majú pripravené viacerí muži zaujímavých profesií.