História Živeny

História Živeny na Slovensku

 

Najstarší ženský spolok na Slovensku vznikol 4. augusta 1869 predovšetkým vďaka mužom: redaktorovi Ambrovi Pietrovi, Viliamovi Paulinymu-Tóthovi, Martinovi Čulenovi a Mikulášovi Ferienčíkovi, ktorí prostredníctvom novín vyzvali ženy a zorganizovali zriaďujúce zhromaždenie v Turčianskom svätom Martine. Vytýčený cieľ - vzdelávať slovenské ženy vo financiách, varení, výchove detí a samozrejme, kultúre, oslovil v krátkom čase stovky žien.

Na lepšie šírenie myšlienok začala Živena vydávať Almanach Živeny, Letopisy Živeny (v redakcii S. H. Vajanského), prvý ženský časopis Dennica (v redakcii Terézie Vansovej) a vlastný literárny a spolkový časopis Živena (iniciovaný E. M. Šoltésovou). Členky Živeny sa učili poznávať históriu a čerpať z nej, učili sa, ako viesť domácnosť, oboznamovali sa so základmi ručných prác i ako získať peniaze na zlepšenie finančnej situácie rodiny. V roku 1887 zorganizovali v Martine mimoriadne úspešnú výstavu slovenských výšiviek, zbierali a uchovávali slovenské kroje a piesne.

        

Živeniarky sa zapojili aj do Slovenského národného povstania (predovšetkým ako ošetrovateľky v lazaretoch, starali sa aj o siroty, zabezpečovali stravu). Po 2. svetovej vojne vojne založili Národopisnú skupinu Živeny, aby uchovávala a prezentovala piesne a tance nášho ľudu. V roku 1948 sa spojili s mužskou skupinou odzemkárov a vzniklo nové ľudovoumelecké teleso. Na návrh členky Živeny, speváčky a etnografky Ľuby Pavlovičovej – Bakovej ju nazvali Lúčnica.

Živena bola v roku 1952 zlúčená so Zväzom slovenských žien a v roku 1954 Živena úplne zanikla.

Počas revolučného konca roka 1989, presne 27. decembra uverejnila Hana Zelinová v denníku Smena výzvu: „Vstávaj Živena, je čas“. Zmobilizovali sa bývalé Živeniarky, ktoré priviedli aj svoje dcéry, netere, priateľky dcéry svojich priateliek. Pod vedením Hany Zelinovej a Ľuby Pavlovičovej Bakovej sa tvorila nová Živena, jej stanovy a program. Už 31. marca 1990 bolo ustanovujúce valné zhromaždenie Živeny, spolku slovenských žien v Martine, kde delegátky odsúhlasili prijatie nových stanov a s dátumom 15. apríl 1990 vydalo Ministerstvo vnútra SR Potvrdenie o registrácii Živeny, ako jednej z prvých ponovembrových mimovládnych organizácií. Má dátum 15. apríl 1990. Obnovovali sa miestne odbory na Slovensku, dokonca i v Amerike (vďaka folkloristkám a speváčkam Ľube Pavlovičovej Bakovej a Janke Guzovej, ktorá bola emigrovaná v USA).

Rozbehla sa aj vydavateľská práca Živeny. Od roku 1896 vychádzali v redakcii S. H. Vajanského Letopisy Živeny, od roku 1898 prvý ženský časopis Dennica (v redakcii Terézie Vansovej) a od roku 1910  vlastný literárny a spolkový časopis Živena (iniciovaný E. M. Šoltésovou)

Aj vzdelávanie žien sa už, podľa vzoru českej Vesny, začalo koncipovať aj na Slovensku. V roku 1919 založila Živena prvú vlastnú školu Živeny pre ženské povolania v Turčianskom sv. Martine a rodinnej školy v Kremnici. V roku 1921 mala Živena na Slovensku už desať dievčenských škôl  a v roku 1922 dokonca aj prvé jasle na území Slovenska. Zásluhou E. M. Šoltésovej a na popud Alice Masarykovej otvorili v Turčianskom sv. Martine v roku 1923 Ústav M. R. Štefánika, v ktorom začala fungovať mimoriadne uznávaná „Dvojročná škola pre vzdelanie pracovníc vo verejnom zdravotníctve, pečlivosti o mládež a ľudovýchovu“ (od 1926 aj s internátom pre žiačky).

Živena sa angažovala aj za práva žien. Keď v roku 1923 vznikla pod vedením F. Plamínkovej nepolitická Ženská národná rada (združovala cca 50 ženských organizácií), jej súčasťou sa stala aj Živena, ktorú zastupovala Margita Paulíny-Pálková. Neskôr, v rokoch 1945 – 1946 bola poslankyňou Slovenskej národnej rady aj Anna Jesenská, ktorá bola aj členkou Ústredného výboru Zväzu slovenských žien.

Obnovovala sa práca s ľudovým umením, ale tvorila sa i nová kultúra a osveta. Hana Zelinová v roku 1993 získala ponuku zastupovať obnovenú Demokratickú stranu v parlamente. V duchu stanov Živeny o apolitickosti spolku sa svojho postavenia predsedníčky Živeny vzdala s tým, že bude záujmy žien zastupovať už ako politička. Novou predsedníčkou spolku sa stala Zora Breierová.

V roku 1997 sa podarilo získať späť Spolkový dom Živeny v Martine. Síce v úbohom stave, ale bol opäť v majetku Živeny. Začali sa organizovať celoslovenské literárne stretnutia Živeniarok s názvom „Šoltésovej Martin“.

Živena, spolok slovenských žien, dostala viacero ocenení za prácu pre ženy. Jedným z nich je ocenenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR pri príležitosti Medzinárodného dňa žien 8. marca 2012.

Po odchode Hany Zelinovej z postu predsedníčky Ústredia Živeny (1990 – 1993) sa stala predsedníčkou celoslovenského spolku Ing. Zora Breierová, ktorá bola predsedníčkou 20 rokov. V roku 2013 sa funkcie, kvôli zhoršujúcemu sa zdravotnému stavu, vzdala. Valné zhromaždenie, ktoré sa zišlo v novembri 2013, si zvolilo novú predsedníčku spolku, ktorou sa stala  Magdaléna Vášáryová.

Živena, spolok slovenských žien, má v súčasnosti na Slovensku cca 1000 členiek v 13 miestnych odboroch (v Banskej Bystrici, Banskej Štiavnici, Bratislave, Brezne, Čadci, Jelšave, Lučenci, Martine, Pezinku, Prešove, Smižanoch, Sučanoch a v Žiline).

Členky Živeny máme aj v Prahe. Sú to mladé Slovenky, ktoré sa tam usadili a vytvorili tam Pražský klub Miestneho odboru Živena Bratislava.

Info

Miestny odbor Živena Bratislava

Sídlo: Pisztoriho palác, Štefánikova 25

811 05 Bratislava

IČO: 00591921 0003

č.ú.: SK49 0200 0000 0034 7847 7653

Kontakt


MO Živena Bratislava, Štefánikova 25, P.O.Box 816 44, 811 05 Bratislava

+421 950 488 287

info@zivenabratislava.sk

www.zivenabratislava.sk

Autorské práva

Copyright © 2018 Živena Bratislava. All Rights Reserved.

Search